Tak jo, ešte jeden odstavec pred cestou do hajan...k tomu druhému odstavcu... :) Súhlasím s tým, že to čo sa páči masám, nemusí byť nutne aj naozaj dobrou fotografiou.Položme si ale otázku čo je dobrá fotografia .Podľa mňa neexistuje žiadne objektívne hľadisko čo je dobrá fotografia – konečný verdikt bude vždy viac alebo menej poznamenaný vlastným citovým podfarbením „ videnia “ odpovede... Väčšinou sú medzi fotografmi zástancovia rôznych smerov a prúdov...ktoré skôr či neskôr podliehajú opäť premene. Vlastne tak ako všetko okolo nás - kolotoč neustalej zmeny – či už v našich hlavách, alebo...zase len v našich hlavách... :) Ale dosť filozofie, že jo...Obávam sa, že ak sa tu niekde budeš snažiť nájsť niečo pevné – skončíš pri...povedzme „ zákonoch “, „ pravidlách “...tých, ktoré dávaju zmysel...ktoré zapadajú do seba...ako kolečká hodiniek...A ak objavíš ich geniálnu jednoduchosť a krásu – potom je úplne fuk čo odfotíš, lebo to bude poznamenané tými „ pravidlami “, ktoré v tom budú tak nejak vtlačené...Každý z nás dáva pri fotení niečo zo seba, niečo...hm...“ neviditeľné “...Naozajstné umenie fotografa možno spočiva v zviditeľnení pre ostatných toho „ neviditeľného “.... pochopením a osvojením si tých...hm...“ pravidiel “... Ak prestávaš riešiť koľko divákov tvoje fotky oslovia, resp. pocit obľúbenosti - je to fajn, pretože prestávaš byť „ závislou “, tak ako tu niektorí samozrejme sú. Na druhej strane je spätná reakcia ale dôležitá, pretože človek sa má stále čo učiť a spätná väzba je niekedy výborná škola...ak si človek dobre vyberá a „ preosieva “... Cesta do pekiel je spoliehať sa v tomto smere „ len na seba “... jeden život je krátky na to, koľko sa tu toho dá naučiť...

Už sa mi zíva, tak v závere už len ospravedlním tento môj opäť raz dlhší príspevok poznámkou, že osobne radšej napíšem 4 odstavce pod jednou fotkou, ako zopakujem tri slová pod 40 –timi fotkami... :) Asi by som mal ale radšej už niečo opäť aj sám vyfotiť a menej rozprávať, že jo...Bru noc :)

Úprimne povedané, kompozične nemám problém s tými holubmi. O stredovku myslím nejde, pretože centrálnym ťažiskom pre oči je tu postava chlapca, holuby sa od neho " ťahajú " v miernej diagonále k ľavému okraju - kompozične je to taká " klasika " - nemastné, neslané ale v podstate ani nič extra " problémové ", ak prižmúrime oči nad tými dosť namačkanými chodidlami chlapca k spodnej časti fotky...Ale nechajme kompozíciu kompozíciou. Hm, tu ani tak nejde o ňu. Mrkol som teraz aj do PEX-u. Tá v PEX -e mi príde tiež na pr... Ono si si vybrala vlastne dva extrémy - jeden totálne ostrý, druhý totálne rozmazaný...Ale medzi týmito dvoma extrémami je obrovská škála možností, čo sa s tou fotkou dalo robiť...

Hm, každý človek cíti inak. Je fajn ak si do tej fotky vložila určité pocity – aj preto to samozrejme nie je „ odpad “ :) Už teraz ide len o to, aby sa pocity dostali k čo najširšiemu okruhu divákov čo „ najpresvedčivejšími “ prostriedkami. Mňa tie prostriedky dnes nepresvedčili, čo ale samozrejme neznamená že na tie pocity neverím... :)