Štvorec v labe je možno kompozične čistejší, rozhodne čitateľnejší, avšak zároveň bez neho nemá obraz ten ďalší plán..., a rozmer. Ak sa pozeráme na scénu iba vo štvorci je jednoznačné, že postava sediaca vyzýva tú stojacu povyše, aby zostúpila z výšin nejakého možno rebríka...Ak vnímam obraz ako celok, vrátane žltých fragmentov v pravej časti, javí sa mi, že vo "výšinách" je vlastne sediaca postava, ktorá sa tvári, že medituje o zaručene "závažnom" probléme, tie žlté fragmenty chápem ako karikatúru "nadobudnutého kozmického" vedomia sediacej postavy a stojaca postava ju nabáda, aby reálne uvažovala, zostúpila z výšin kozmických, vstala a šla jej trebárs čosi podať na ten rebrík...No može to mať veľa interpretácií samozrejme, ale vybral som tú ktorá poukazuje na relatívnosť všetkého a každý ďalší prvok na scéne veci radikálne mení do iných súvislostí...A nielen na tomto obraze samozrejme, tak je to v reálnom živote...Žiaľ často sme svedkami že sa nám podkladajú jednoznačné okrájané pravdy, ktoré vyzerajú bazchybne ako Tvoj štvorec v labe, hoci celý obraz bol iný !!!

No rozkecal som sa, ale obyčajná otrieskaná omietka može viesť k pokusu o nejaké to zamyslenie, je to dokaz toho, že má zmysel hľadať hoci aj na otlčených stenách...A hladáš dobre Jane, zase si moc fajn našiel !!!

Pre mňa skvelá vec !!!

Milá paní Kateřino, věc ta má se tak:

kddyby nebylo mi líno, oblékl bych frak,

navštívil nakladatele, rukopis mu dal,

a pak do něj po tisících oběživo cpal,

aby verše vyjít mohly v řeči vázané,

v kůži nebo v plátně rukou zručnou svázané.



Že však lenost cloumá mou obézní postavou,

kniha veršů mých budoucnost má jen mlhavou.

Místo oběživa slámou ztloust slamník můj jen,

tudíž touha po vydání mění se jen v sen.

Ale že bych přesto verše v knížce viděl Rath,

Nezbývá, než spáchat veršů vlastní samizdat.