"Život v podzemí",

som nazvala sériu fotografii, ktoré vám postupne predstavím. Sú z parížskeho metra. Mám v ňom vždy paradoxné pocity. Na strane jednej som spokojná z toho, že sa relatívne rýchlo dostanem tam kam potrebujem. Na strane druhej si pripadám ako postavička sci-fi románu, kde sa ľudia pohybujú určenými smermi, v uzavretých tuneloch. V špičke ísť proti prúdu znamená malú samovraždu, dav ľudí nepustí. Prievan v tuneloch a dusno v preplnených vagónoch metra. Masa ľudí sa premiestňuje sem a tam v rýchlom tempe a už si ani nevšímajú prespávajúcich bezdomovcov, ktorí sa nikam neponáhľajú. Veľké reklamné pútače často krát vyvolávajú úsmev v kontraste s ležiacimi bezdomovcami, či uponáhľanými, alebo čakajúcimi ľuďmi. Presúvala som sa v podzemí Paríža a cvakala som, doslova, pretože zastať sa často nedalo. Mnohé snímky vznikli v pohybe. Buď som sa pohybovala ja alebo sa pohybovali vagóny metra. Fotky nie sú super z hladiska TK ale sú autentické. Keď sa k nim vraciam, vždy mi pripomenú zvláštnu zmes pocitov z pohybu v tomto prostredí.

http://www.photoextract.com/cs/foto/sl/51111-zivot-v-podzemi/