K Vášmu cyklu - posledne 4 fotky : Fotograficky / kompo atď / a technicky - je to slušné... Fotiť ľudí je ale jedna z najťažších vecí...Nie len fotograficky a technicky...ale aby tam aj " niečo " bolo... To "niečo " odlíši fotku do albumu od fotky ku ktorej sa človek vracia v myšlienkách aj neskôr... Hm, hľadajte to " niečo "...Vlastne, všetci to hľadáme... :)
Juraj ďakujem za koment, potešil.
"Niečo" je ťažko uchopitelné. Keď kráčam medzi ľudmi, tak to "niečo" je pre mňa obyčajne emócia, vyjadrenie vzťahu, kontaktu, výraz,...a vtedy je to pre mňa moment zastavenia a vtedy fotím. Ked doma preberám nafotené, tak "niečo" sa mi musí potvrdiť i pri opakovanom prezeraní. Potom fotku vystavím aby som sa uistila, či to vidím, zaujme aj ostatných... Občas áno, občas nie,...
Keď fotím iných musím prekonávať vnútorný konflikt,...som si totiž vedomá, že prekračujem rámec osobnej intimity človeka. Čím intímnejšie, tým je bariera väčšia. Teda to "niečo" je u mňa limitované aj hranicami toho, kam môžem pri zázname ísť.
Myslím si, že to "niečo" poznám, len nie vždy nájdem odvahu prekročiť hranicu aby som to nafotila a neskôr poslala na internet. Možno hranicu prekročím a potom prekročím aj hranicu priemernosti. Zatiaľ viem, že to mám takto limitované
Asi takto to mám :-))
Jasné, rozumiem. Pokusim sa to “ niečo “ definovať ako ho vidím ja,aj keď sa pohybujeme na hodne tenkom ľade, pretože vnímanie každého z nás je hodne špecifické, jedinečné...
Emócia, vyjadrenie vzťahu,kontaktu, výrazu...hm...to nie je to „ niečo “, aj keď je to väčšinou to prvé, čo udrie na strunky našich emócii v kontakte s fotografovaným objektom. Mnohí sa zameraju práve na danú emóciu a prestanu vnímať fotografovanú scénu „ komplexne “. Vznikne fotka, ktorá ma hodne podobné prevedenie a odlišuje sa len názvom, ktorý jej ten ktorý fotograf priradil. Rozoberme si napr. predchádzajúcu fotku „ Bude lepšie “ Ja jej teraz priradím iné názvy. Napr. : „ Honzíčku, tys vyrost “, alebo „ Neboj, ono nebude pršet celou věčnost “...alebo “ Pěknej kabát, Karlíčku “...Ak sa človek zamyslí, v podstate každý z tých názvov môže vyjadrovať niečo dosť odlišné a v podstate môže zodpovedať odfotenej scéne. U tejto fotografie sa narodila myšlienka výrazne aj jej názvom, resp. emociu ktoru z danej scény precítil fotograf pretlmočil obrazom a názvom fotografie svojmu okoliu. Ak by na tvojom mieste stálo desať iných fotografov a cvakli by to takto, každý z nich by fotke asi priradil iný názov a tým by jej vnímanie posunul do inej roviny...
Pre mňa je to „ niečo “, o ktorom sa tu rozprávame...súhra...Súhra prvkov fotografovanej scény, ktorá svojím vzájomným zoskúpením, harmóniou a určitou vzájomnou väzbou privádza k myšlienke bez toho, aby k tomu privádzal až druhotne názov fotografie...Malo by sa teda sústrediť pravdepodobne k vnímaniu fotografovanej scény komplexne...Všímať si okolie fotografovaného objektu, rôzne „ maličkosti “, ktoré vytváraju „ príbeh “, bez toho aby bolo potrebné k tomu niečo slovne dodať. Ak je tam tento „ príbeh “, som presvedčený že ho tam oko pozorovateľa odhalí aj bez slovnej výpomoci...Občas sa len tak hrám sám so sebou / ak je trocha času, čo bohužel nie je tak často ako by som si prial.../ Zakryjem si názov fotky a hľadám „ príbeh “. Niekedy to trvá kratšie, niekedy dlhšie...a niekedy som uplne mimo keď si ten názov odkryjem... :)
Som sa zakecal a za chrbtom mi „ horí “ práca...Tak nech sa darí a pekný deň... :)
Juraj, pokúšam sa rozumieť ti. To tvoje "niečo" je skutočne "niečo" a je pravda, že také fotografie vznikajú iba výnimočne. Predpokladám, že tu sa zhodneme :-) A iste sa zhodneme i na tom, že moje fotky výnimočné nie sú.
Ale mám z nich radosť, mám radosť ak sa môžem pochváliť i týmto, nie výnimočným, ale možno iba priemernym momentom.
Kladiem si otázku, či dávať i túto "úroveň" do tejto spoločnej galérie? A odpoveď mám jasnú. Ano. Začala som takmer z nuly, moje fotky boli výcvaky. Teraz sú aspoň ako tak kompozične dobré. Je to málo?/je to dosť?
K dokonalosti mám ďaleko, ale radosť mám aj pri svojej nedokonalosti. Takže je to dosť :-))
Želám aj tebe aby si mal radosť pri svojej dokonalo/nedokonalej tvorbe :-)
a ešte poznámka, teší ma, že si svoju predstavu/ myšlienku rozvinul,...je inšpirujúca :-)
Jo, jo...tak ako píšeš...naša tvorba je viac menej nedokonalá - tvoja, moja...pravdepodobne nás všetkých tu... K dokonalosti sa len z času na čas priblížime, resp. sa priblížiť snažíme. A propo - čo je vlastne dokonalosť ? K to z nás ju objavil, resp. sa jej pozrel do " tváre " aby ju definoval ?
A tak si len tak cvakáme a z času na čas pokecáme... A ak v tých rečiach je občas aj čo to inšpirujúce ako píšeš - tak to snáď nie je až tak stratený čas... :)
moc inspirující čtení, díky za to
... i já děkuji, je fajn tohle číst :)
4.3.2010
T-
K-
E-
-
H
Darka F
(CS, en)
áno...je to tam:-)
jo,jako bych tam byl....:-)
Tohle je můj šálek kávy !! :-) Jirka
Keď fotím iných musím prekonávať vnútorný konflikt,...som si totiž vedomá, že prekračujem rámec osobnej intimity človeka. Čím intímnejšie, tým je bariera väčšia
tomuhle jsem se s ohledem na ty úlovky dlouhým sklem...nic jiného to prostě není..od srdce zasmál ;-)))
pro mě jen úlovky o prdu a naprosto zbytečné...ale to víte..takže netřeba ani psát ;-)
Jirásku, hm, ani sa nedivím, odpoveď tebe vlastná.
pouličný anketár UNICEF alebo lovec?:-)
Pěkná, vídím tam spoustu příběhů.
Verčo, fajn moment, ale trochu bych fiknul čepici...fotka by byla jaksi ucelenější.Celkem člověčina.Ahoj
Dík Petr, už som fikla a ešte fiknem :-)
...docela to "dejchá" proč ne. Je v ní děj a to je to hlavní, není to suchý cvaknutí, často deformovaný nepřiměřeně ultraširokým sklem z několika centimetrů, fotku dělá výraz a né zkreslená šířka ohniska.
ulraširoké sklo nemám, takže tento druh deformovania nehrozí :-)
... tyto okamžiky by chělo i prožít, nádherné, nezapomenutelné.
supr výrazy, trošku se peru se světlem..
dík, to svetlo trápi/lo aj mňa :-)
Výborná fotografie bez výhrad
Proč tenhle název nechápu, ale je to veselé :-)
k názvu: boli dve fotky za sebou (od JJ a FR) s názvom Máchovská variácia a moja v poradí za nimi, tak som k pôvodnému názvu pridala ich názov aby sa zbierka rozrástla :-), trochu recesia z mojej strany
do série fajn, ale jinak nenadchne ...neurazí, ale úsměvy jsi chytla pěkné ;)
